Médiá v digitálnej dobe

Slovenské médiá doplácajú na malosť krajiny a často aj na malosť tunajších elít. Zvládame ešte vyrobiť a uživiť ľahší bulvár či množstvo ženských časopisov, je nás ale príliš málo, aby sme uživili kvalitné tituly. A zároveň nám zvyčajne chýba odvaha, aby sme to aspoň skúsili.

Noviny sú súčasťou moderného sveta viac než dvesto rokov. Súčasná situácia je však pre klasické noviny a tradičný model žurnalistiky kritická.

Rok 1968 bol intelektuálnym remakom Francúzskej revolúcie. Moderná história francúzskej tlače, ktorá je nositeľom konceptu tvorby verejnej mienky, sa začína v tejto epoche.

Uvažovanie nad novým slovenským tlačovým zákonom určené najmä staromilcom.

Blogy sú nepochybne obľúbené, veď ich čítajú viac ako tri štvrtiny používateľov internetu. Predpovede o tom, že spôsobia revolúciu v žurnalistike, sa však ukazujú ako prinajmenšom prehnané.

V tejto štúdii sa budem venovať internetu ako novému druhu textu. Internet sa má ku knihe oveľa bližšie ako médiá, ktoré prišli po nej – noviny, rozhlas, televízia, film.

Diváci vo svete aj na Slovensku majú predsa dnes prístup k informačnej ponuke ako nikdy predtým. Ako však do tejto rovnice zapadá mediálne vlastníctvo? Prečo je v globálnom meradle iba niekoľko mediálnych megafiriem a predstavuje to nejakú hrozbu?

Dlhé roky bola pre Slovákov vzorom verejnoprávnosti (či aspoň pozerateľnosti) Česká televízia. Možnože dnes, keď nad Slovenskou televíziou lámu palicu aj tí najväčší optimisti, nadišiel čas zamerať sa konečne na rozhlas. Ten by sa z príkladu za riekou Moravou ešte mohol poučiť.

(zlomky z kritických úvah)

Možná si dnes ještě někdo vzpomene, jak se po listopadu 1989 Západ obracel ke střední Evropě s nadějí, že do jejího života vneseme nové hodnoty, něco, nějaké poznání, které jim chybí, že přijdeme s vizí oné „třetí cesty“ mezi kapitalismem a socialismem.

(Slovenská a česká historiografia v šesťdesiatych rokoch).

Roku 1996 Katherine Verderyová uverejnila zborník pod názvom „What was socialism and what comes next?“ (Čo bol socializmus a čo príde po ňom?). Niekto by mohol pokladať za sporné jej použitie minulého času, keďže mnohé krajiny východnej Ázie, predovšetkým Čína a Vietnam, naďalej vyhlasujú, že sú socialistické. Nie sú však tieto ,reformné socialistické‘ ekonomiky v skutočnosti len iným variantom kapitalizmu?

Nacionalizmus môžme označiť za hlboko „historické“ hnutie. Medzi jeho tvorcami a prívržencami nápadne figurujú historici, ktorí sú aj v popredí snáh o zhodnotenie a pochopenie javu nacionalizmu. Neprekvapuje preto, že práve historici, vzhľadom na spoločné prvky v počiatočnom európskom nacionalizme a historiografiu obdobia romantizmu, by mali v takej veľkej miere prispieť k „historizácii“ hnutia

Esej analyzuje z historického a súčasného pohľadu procesy budovania štátu a národa. Rozdiely procesov, ktorými sa každý národ stáva štátom a každý štát národom, a skutočnosť, že ľudia žijú zmiešane v hraniciach štátu a majú rozdielnu a často dvojakú identitu, vedie k argumentom za mnohonárodné štáty, štáty, ktoré sa vzdali sna stať sa národnými štátmi a ich „národy“ sú ochotné žiť v mnohonárodnom demokratickom liberálnom štáte.

Petr Pithart: Devětaosmdesáty. Academia 2009, 288 strán

David Vaughan: Battle for the Airwaves/Bitva o vlny. Radioservis/Cook Communications 2008, 256 strán

Július Pašteka: Jozef Felix ako literárna osobnosť (kritik, prekladateľ, divadelník, vedec). Portrét slovenského europeistu. Vydavateľstvo Michala Vaška 2008

Eric Hobsbawm: Globalizace, demokracie a terorizmus, Academia 2009

Joseph O’Neill: Nizozemě, Kniha Zlín: september 2009, 278 s.

Fareed Zakaria: Post-American World. W.W. Norton & Company, New York 2008, 292 strán

Milan Lasica – Marek Ormandík: Milanchólia. Slovart Bratislava 2008

Jana Waldnerová: De/konštrukcia fikčných svetov, UKF: 2009. 178 strán.

Recenzia nového filmu Pedra Almódovara Rozorvané objatia

Vraj romány s mafiánskou tematikou idú na dračku. Talianska mafia, ruská mafia, ukrajinská mafia, albánska mafia, kolumbijská a mexická narkomafia, rómska mafia – na pohlaví a na farbe nezáleží, hlavné je, aby tam bolo slovíčko „mafia“.

Keďže mám v Čechách a na Morave niekoľko slovenských kamarátov, urobila som si malý prieskum, akým jazykom rozprávajú. „Po slovensky, ale zdravím nashledanou,“ povedala jedna kamarátka.

O živote prisťahovalcov z východnej Európy v takzvaných západných krajinách si už aj vrabce na streche čvirikajú. Stačí sa krátko zamyslieť a hneď mi napadnú dve diela, ktoré sa touto témou zaoberajú. Jednak slovensko-česko-írsky koprodukčný film Miry Fornay Líštičky, ktorý sa v septembri premietal aj na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, jednak román mladého českého spisovateľa Jana Malindu Ilegální vztahy, v ktorom autor opisuje životy gastarbeiterov v Spojených štátoch. A tak ďalej, a tak ďalej. Hoci mňa osobne tento fenomén dlhodobo zaujíma, obávam sa, že v súčasnosti je takmer nemožné dodať k tejto téme čokoľvek nové. (Nanešťastie pre spomínaný film, dovolím si tvrdiť, ktorý opakuje všetky možné stereotypy a myslím, že prináša pramálo nového.)