Český príklad pre rozhlas

Nejde o stanice Radiožurnál či Praha, podobné prvému okruhu slovenského verejnoprávneho rozhlasu, či o rádio Wave, podobné Rádiu_FM. Tými okruhmi, z ktorých by sme si na Slovensku mohli brať príklad, sú dve stanice hovoreného slova: spravodajské Rádio Česko a predovšetkým analyticko-publicistický Český rozhlas 6.

Niežeby sa kvalitné programy hovoreného slova, neprerušované neustálym prúdom hudby, v Slovenskom rozhlase nevyrábali. Dôkazom sú napríklad relácie Esej na Rádiu Devín, spravodajský Rádiožurnál či diskusná relácia Z prvej ruky, ktoré vysiela Rádio Slovensko. (Zámerne nespomíname primárne umelecky zamerané programy Rádia Devín a Sobotné dialógy s premiérom Ficom.) Problém je v tom, že týchto programov nie je príliš veľa a ľudia, ktorí si radi vypočujú aj niečo viac ako hudobný prúd, občas prerušovaný dopravným spravodajstvom a duchaplnosťami moderátora, nemajú na Slovensku veľa možností. Dôvody sú jasné: Slovenský rozhlas nie je taký veľký ani taký bohatý ako ten český. Rádio_FM je pre mladých, Regina pre regióny, Patria pre národnostné menšiny, SRI vysiela do zahraničia, Devín je umelecký a Rádio Slovensko plní funkcie, o ktoré sa v Česku delia dve stanice – spravodajský Radiožurnál a rodinne orientovaná Praha.

Čím sú Rádio Česko a „Šestka“ také výnimočné? Obe stanice majú svoje korene v zahraničí. ČRo 6 nadväzuje svojím programom i personálnym obsadením na československé a neskôr české vysielanie Slobodnej Európy. Rádio Česko zase nadväzuje na české vysielanie BBC.

Celoplošný kanál s názvom Český rozhlas 6/Rádio Svobodná Evropa, zameraný na politickú publicistiku, analýzy a komentáre vznikol už v roku 1995. Šlo o stanicu, ktorej program bol zostavený z programov Českého rozhlasu, Slobodnej Európy, BBC, Deutsche Welle a Hlasu Ameriky. Partnerské rozhlasové stanice ale postupne odstúpili od spolupráce. Najprv skončili svoje vysielanie do postkomunistických krajín Deutsche Welle a Hlas Ameriky a koncom septembra 2002 sa skončilo aj vysielanie českej „Slobodky“. Od októbra 2002 tak stanica funguje pod súčasným názvom ČRo6 a celý program sa vyrába v Českom rozhlase. BBC, ktorá v roku 2000 prišla s projektom českého vysielania na veľmi krátkych vlnách, v Česku skončila na prelome rokov 2005 a 2006 a svoje frekvencie i ľudí prenechala Rádiu Česko.

Obe stanice (až na drobné výnimky) len hovoria. A hovoria inteligentne. „Šestka“ Českého rozhlasu nie je formátovaná ako prísluchová, naopak, ponúka poslucháčom priestor na sústredenejšie počúvanie. Tomu zodpovedá aj dĺžka programov: desaťminútové správy, vysielané každú hodinu, a ostatné programy v dĺžke od 20 do 50 minút. Český rozhlas 6 sám seba charakterizuje ako „celoplošnú analyticko-publicistickú stanicu, zameranú nielen na komentovanie politických udalostí, ale najmä na približovanie vzniku, vývoja a života občianskej spoločnosti Českej republiky a európskych krajín.“ Svojim vysielaním chce stanica „prispieť k etablovaniu modernej verejnoprávnej rozhlasovej stanice, ktorá by bola vzorom dobrej a serióznej politickej žurnalistiky.“ Radko Kubičko, poverený riadením stanice (donedávna tu zastával post vedúceho redakcie analytickej publicistiky a správ) ju charakterizuje predovšetkým ako stanicu hovoreného slova. „To je v našom rozhlasovom éteri špecifický žáner. Vedieme tu diskusie, tvoríme autorské programy, pestujeme ako jedni z mála žáner komentáru. V tom je nadväznosť na Slobodnú Európu,“ hovorí Kubičko. Programová štruktúra Rádia Česko zase zodpovedá jeho dopoludňajšiemu a popoludňajšiemu vysielaciemu času: správy, aktuálna publicistika a rozhovory.

Kľúčovým programom ČRo6 sú päťdesiatminútové Názory a argumenty, ktoré zahajujú (a v repríze i končia) každodenné šesťhodinové večerné vysielanie. Tento hlavný publicistický program pozostáva predovšetkým z komentárov domácich i zahraničných udalostí z pera redaktorov stanice i externých spolupracovníkov, dianie na Slovensku napríklad komentujú Juraj Hrabko a Robert Kotian. Výnimkou je nedeľa, keď komentáre strieda beseda.

O jednoznačnom názorovom charaktere relácie i samotnej stanice sa nedá hovoriť. Komentáre v programe Názory a argumenty určite nie sú veľmi po chuti ani jednej z dvoch hlavných strán českej politickej scény – ODS i ČSSD, ministrom úradníckej vlády ako ani prezidentovi Václavovi Klausovi. Snaha o vyváženosť totiž nie je v tomto programe len prázdnou frázou. Udržať ju, okrem interných redaktorov, pomáhajú aj také novinárske osobnosti ako Karel Hvížďala, Jefim Fištejn či Lída Rakušanová. Hoci ide o ľudí s veľmi vyhraneným názorom, fakt, že sa o miesto v relácii musia deliť s ďalšími, dáva vzniknúť nezvyčajne otvorenému programu, ktorý by mohol inšpirovať aj slovenský verejnoprávny rozhlas. Veď aj na Slovensku máme dostatok komentátorov, mnohých s rozhlasovými skúsenosťami, ktorí by určite zvládli spoluvytvárať podobný program.

Ďalším plusom Názorov a argumentov, ako aj niektorých ďalších relácií ČRo6 (ako príklad by sa dala uviesť dvadsaťminútovka Svět viděný internetem, ktorú jej tvorcovia charakterizujú ako „publicistiku, ako ju prezentujú popredné svetové médiá a servery“) je, že nie je uzatvorená v okruhu USA – Európa – Rusko – Blízky východ – Čína. Nie je výnimkou, že stanica venuje takmer hodinu besede o najnovšom vývoji v Južnej Amerike, čo je vec, ktorú by sme márne hľadali v ponuke Slovenského rozhlasu, ale napríklad aj Českej televízie, o novinách nehovoriac.

Dôležité miesto v programovej štruktúre „Šestky“ majú aj programy venované histórii. V súčasnosti ich stanica vysiela tri: Zaostřeno na moderní dějiny, Historie věčně živá a Portréty. Zvláštnu pozornosť si zaslúži práve posledný program, venovaný osudom významných Európanov dvadsiateho storočia, ktorý v spolupráci s viacerými historikmi pripravuje redaktor Jan Sedmidubský. Zaujímavý obsah podaný formou rozhovoru, úryvkov z kníh a dobových rozhlasových záznamov, robia z Portrétov najživší a najobsažnejší historický program v česko-slovenských elektronických médiách.

Samozrejme, že Český rozhlas 6 má aj niekoľko nedostatkov. Vysiela na troch stredovlnných frekvenciách, vďaka čomu sa dá počúvať aj na Slovensku, avšak na niektorých miestach Prahy sa nedá chytiť. Vysiela ale aj v digitálnom multiplexe, ako aj cez internet, kde je tiež bohatý archív, z ktorého sa dajú stiahnuť aj päť rokov staré podcasty všetkých programov stanice. Ďalším nedostatkom je jednostranné zameranie niektorých relácií, napríklad Hovorov o politice, pripravovaných Petrom Žantovským, ktorého príklon k ODS je viac ako zjavný. Z tohto hľadiska je problematickým i program venovaný kultúre Kritický klub Jana Rejžka, ktorý Rejžek pripravuje v spolupráci s teatrológom Vladimírom Justom. Nejde ani tak o ich názory na kultúru, ktoré nemôžu byť z povahy veci vyvážené, ako skôr o to, že pre Rejžka sa často najdôležitejším či jediným kritériom pri posudzovaní nejakého diela stáva postoj tvorcu ku komunistickému režimu či jeho prípadná spolupráca so Štátnou bezpečnosťou.

O ČRo6 a jeho programoch by sa dalo napísať ešte veľa, preto aspoň niekoľko programov, ktoré si zaslúžia pozornosť: program venovaný rodovej problematike Hovory na bělidle, ekologický Zeměžluč, relácia bývalého sudcu českého Ústavného súdu Vojtěcha Cepla Člověk a demokracie či päťdesiatminútové programy Politická literatura na českých pultech (recenzie literatúry faktu), Kořeny (program venovaný monoteistickým náboženstvám) či Média v postmoderní době.

Český rozhlas 6 je, podobne ako ostatné stanice verejnoprávneho rozhlasu, autonómny na vedení tejto inštitúcie. Pri príprave nových formátov má voľnú ruku (hoci treba pripomenúť, že každá zmena podlieha obhajobe pred Programovou radou). Ako celoplošnú stanicu ju neriadil šéfredaktor, ale riaditeľ. Nový generálny riaditeľ ČRo Richard Medek však koncom októbra zverejnil plán, podľa ktorého má vzniknúť celorozhlasové Centrum spavodajstva a publicistiky, ktoré bude dodávať príspevky a programy všetkým celoplošným staniciam. Prioritou je tiež „zriadenie čisto spravodajsko-publicistickej stanice, vysielajúcej 24 hodín a poskytujúcej nepretržité spravodajstvo, vývoj udalostí, komentáre a analýzy.“ Takáto stanica má vzniknúť zlúčením Rádia Česko a Šestky, niektorých segmentov Radiožurnálu, prípadne digitálnej stanice zameranej na vedu a techniku Leonardo. Celorozhlasové centrum má zahrnúť novo budované rešeršné oddelenie, sekciu internetového spravodajstva a tiež oddelenie, zodpovedné za dodržiavanie nestrannosti a dôveryhodnosti spravodajstva a publicistiky. Všetky tieto kroky vidí Medek ako „jedinú cestu, ako zlepšiť kontrolu toho, ako rozhlas vo vysielaní dodržuje „zásadné hodnoty“ verejnoprávneho média.

Plány na zlúčenie majú svoje rácio. Rádio Česko vysiela na veľmi krátkych vlnách od ôsmej do jedenástej doobeda a od jednej do štvrtej poobede. Šestka vysiela na drahých stredných vlnách od šiestej večer do polnoci. Ide o minoritné stanice. (Šestka má z hľadiska celého trhu i samotného Českého rozhlasu takmer zanedbateľnú počúvanosť asi 40 tisíc poslucháčov.) A obe stanice sú svojím obsahom komplementárne.

Keď sa teda Šestka zlúči s Rádiom Česko, zostane, vzhľadom na veľkosť reklamného koláča, jedinou stanicou hovoreného slova v Česku. Možno to vyzerá ako luxus, ale kto iný ako verejnoprávny rozhlas by mal podobný program platiť?

Je jasné, že Slovenský rozhlas sa do budovania samostatnej stanice hovoreného slova nemôže pustiť, stačí keby sa inšpiroval niektorými reláciami Českého rozhlasu 6. Obzvlášť vtedy, keď sa pod rozhlasovou pyramídou hovorí o akomsi novom rádiu Junior.