Editorial

Slovenské médiá doplácajú na malosť krajiny a často aj na malosť tunajších elít. Zvládame ešte vyrobiť a uživiť ľahší bulvár či množstvo ženských časopisov, je nás ale príliš málo, aby sme uživili kvalitné tituly. A zároveň nám zvyčajne chýba odvaha, aby sme to aspoň skúsili. Problém nie je len v tom, kto by tam písal a kto by ich čítal, ale aj to, kto by do nich investoval.

Televízie vsadili na amatérske spevácke súťaže a nekonečné seriály, najprv z dovozu a dnes už najmä z vlastnej produkcie. Rádiá sa predbiehajú v osekávaní hovorenej časti a zvyšovaní priestoru pre motoristov, pretože naša krajina nemá väčší problém ako to, kde stojí policajný radar.

Experiment s obnoveným vydávaním Kultúrneho života nevyšiel, podobne krátky život mal aj mesačník Knihy a spoločnosť. Za desať rokov sa počet denníkov zmenšil na polovicu, už druhýkrát vo svojej histórii zanikla Národná obroda, odborári sa zbavili Práce a pochovali tak jediný ľavicový denník, nevyšiel pokus o druhý ekonomický titul Hospodársky denník a zanikol aj novinový dinosaurus Slovenská Republika, posledný stranícky denník v Európe. O polovicu sa zmenšili aj niektoré preživšie denníky, čím sa nepotvrdili príjemné teórie o tom, že zníženie počtu titulov umožní ostatným nadýchnuť sa.

V tomto čísle OSi píšeme, čo sa vo svete deje s tlačou a ako ju ohrozuje internet, ale aj o tom, že mnohé očakávania vkladané do internetu sa nenapĺňajú. Preceňuje sa blogovanie aj diskusné fóra, aj keď tie sú na Slovensku stále obľúbené, pretože nepoznáme väčšiu rozkoš ako niekomu anonymne vynadať. Internet staré médiá nepochoval, ale všetko zmenil, niekedy aj k lepšiemu. Od minulého mesiaca nájdete aj náš archív a nové články na novej webovej stránke. Prajeme príjemné čítanie.