Zvláštnejšie než fikcia

Popularita vymyslených svetov, ktoré prezentujú literatúra alebo film, dokazuje ľudskú potrebu úniku zo sveta reálnych problémov. Disneyland alebo Disneyworld nie sú ničím iným len realizáciou takéhoto, hoci aj dočasného, úniku do sveta čistej zábavy. Nie vždy sú však literárne svety len zábavným spestrením šedivosti každodennej skutočnosti, sú aj projekciou predstáv o dokonalosti a od čias Guliverových ciest Jonathana Swifta môžu byť aj alegóriou na problémy sveta, v ktorom naozaj žijeme.

Konštrukcii takýchto fikčných svetov sa venuje aj monografia Jany Waldnerovej De/konštrukcia fikčných svetov. Autorka v nej na základe analýzy (dekonštrukcie) románov niekoľkých súčasných angloamerických autorov literárne svety rozdeľuje do viacerých typov, ktoré porovnáva a pátra po rôznych vplyvoch súčasných technológií a nových komunikačných prostriedkov na postmodernú literatúru 20. a začiatku 21. storočia.

Tvorbe alternatívnych vesmírov sa samozrejme v prvom rade venovala žánrová literatúra science fiction. Autori sa zameriavali najmä na technologický pokrok a možnosti objavovania iných civilizácií vo vesmíre. Cyberpunk posunul viac-menej čisto vedecké texty do emocionálnej roviny a viac než na techniku sa začal sústrediť na jej vplyv na človeka a jeho život a na dejiny ľudstva ako také. Stačí si spomenúť na Hviezdne vojny Georgea Lucasa, v ktorých, celkom zjednodušene, prvky z histórie a mytolológie stoja proti chladnej vykalkulovanosti techniky.

Žánrom, ktorému však autorka venuje priestor, je fantasy. Konkrétne analyzuje sériu románov britského spisovateľa Terryho Pratchetta s názvom Plochozem. Ako už titul napovedá, ide o fikčný svet, ktorý sa však prelína so svetom reálnym. Pratchett v ňom zmiešal prvky mytológií, náboženských stereotypov, histórie a v nemalej miere využíva aj postavy z klasickej literatúry, ktoré rôznym situačným či konverzačným spôsobom ironizuje a karikuje. Autorka Pratchettovu fantasy označuje za intertextuálnu, vzhľadom na to, že niektoré z románov možno považovať za satirické spracovanie starších textov, napríklad drám Williama Shakespeara.

K najzaujímavejším častiam patria kapitoly venované vzťahu televízie a literatúry. V dnešnej dobe je už viac-menej prirodzené, že virtuálny svet televíznych seriálov a telenoviel či mydlových opier sa prelína s reálnym svetom divákov. Hoci neexistujú štúdie, ktoré by dokazovali závislosť od týchto druhov televíznej zábavy, ich vplyv na medziľudské vzťahy, a ako autorka ilustruje, aj na literatúru a umenie, je evidentný.

V románe amerického prozaika Thomasa Pynchona Mestečko Vineland nachádza štruktúry vlastné televíznym seriálom, ktoré v každom novom dieli prezentujú len ďalšiu variáciu na dej predchádzajúcej časti, no začlenením nových sekundárnych postáv vytvárajú dojem, že v deji nastane nečakaný zvrat. V Mestečku Vineland však nejde len o naratívnu štruktúru, ale aj o všadeprítomnosť televízie, jej programov a ich moderátorov a v neposlednom rade aj skutočnosť, že v prípade niektorých postáv televízne vysielanie ako také kompletne nahradilo ich život a vnímanie reálneho sveta.

Ďalším príkladom textu inšpirovaného televíznym formátom je román amerického novinára a esejistu Gora Vidala Amerika! Duluth. Vidal v ňom v zdanlivo celkom reálne pôsobiacom svete amerického malomesta vrství nereálne príbehy plochých postáv, ktoré sú natoľko jednorozmerné, že by mohli „hosťovať“ v seriáli Dallas a nikto by si nevšimol rozdiel. Vidal navyše používa aj techniku známu z melodrám, ktorou je vytváranie napätia súvisiaceho s odhalením veľkých tajomstiev. Vidalov román však nepatrí do žánrovej literatúry, ktorá by zabávala príbehom a životnými osudmi nespočetného množstva postáv. Ako autorka pripomína, román Amerika! Duluth možno v konečnom dôsledku chápať ako alegóriu na povrchnosť ľudí, ktorí majú potrebu predstierať, že sú niečím, čo s ich skutočným životom nemá nič spoločné.

Ďalšiu formu konštrukcie fikčného sveta autorka prirovnáva k ruskej bábike matrioške. Čítanie textov zostavených zo svetov, v ktorých sa, presne ako v takejto bábike, ukrývajú ďalšie, je pre čitateľa zábavou, ktorá mu umožňuje spoznať nové literárne svety, prípadne sa vrátiť ku klasickým románom. Toto je aj prípad poviedky amerického režiséra Woodyho Allena zo zbierky Vedľajšie účinky. Sidney Kugelmass z poviedky, ktorá nesie jeho meno, je starnúci a plešatejúci pán, ktorého život v dnešnom New Yorku unavuje. Vďaka pokútnemu kúzelníkovi sa mu však podarí dostať do románového sveta Emmy Bovaryovej na úzkostlivo zvolenú pasáž, v ktorej bude mať u manželským životom sklamanej Emmy najväčšie šance. Znalosť románu Gustava Flauberta a hra s dobre napísanými a stereotypmi vykonštruovanými svetmi súčasného New Yorku a francúzskeho vidieka 19. storočia Allenovi umožnili na malom priestore poviedky vytvoriť viacero humorných situácií a scén. Podobnú techniku fikčného sveta v svete využil aj vo svojom oscarovom filme Červená ruža z Káhiry, kde postava archeológa vystúpi z filmu, aby žila so svojou vernou diváčkou.

Monografia De/konštrukcia fikčný svetov predstavuje zaujímavé čítanie pre všetkých, ktorých zaujíma literatúra a literárna teória, pretože okrem mapovania súčasnej situácie načrtáva aj prípadné smerovanie techník formovania literárnych svetov ako v žánrovej, tak aj v serióznej literatúre. Napriek tomu by sa práve záveru dala vytknúť nie príliš jasná formulácia. Na záver je však potrebné spomenúť, že text výstižne dopĺňajú ilustrácie akademického maliara Tomáša Krčméryho.

V neposlednom rade nám analýza formy fikčného sveta umožňuje sledovať smer, ktorým sa vyvíjajú aj humor, irónia a satira. Televízne seriály už nie sú vtipné len vďaka situačnej komike, tá už nepostačuje. Dialógy sú často odkazmi na iné formy umenia – filmy a literatúru, prípadne aktuálne dianie, ktoré plní titulné stránky novín. Prelínanie rôznych svetov je príznakom doby, v ktorej žijeme a reality, ktorá pod rôznymi virtuálnymi vplyvmi skutočne niekedy pôsobí neskutočnejšie než fikcia.