Etnicita a viacjazyčnosť

Naša etnická identifikácia sa mení v závislosti na situácii, dostáva význam, až keď sa objaví kontakt s inou skupinou. Zvyčajne sa to v našich končinách opäť odohráva prostredníctvom jazyka. Jazyk teda neurčuje rozdiely, môže však zostriť hranice medzi etnickými skupinami, najmä ak jedna skupina oplýva zdrojmi a mocou definovať komunikačné prostredie aj pre členov inej skupiny či iných skupín...

Podľa autorov charty, menšinové jazyky prispievajú k udržiavaniu a rozvoju európskeho kultúrneho dedičstva. Podobne je Univerzálna deklarácia UNESCO ku kultúrnej diverzite založená na myšlienke potreby ochrany kultúrnej rôznorodosti, ktorá predstavuje spoločné dedičstvo ľudstva a je preň potrebná tak ako biodiverzita pre prírodu.

Prečo je však kultúrna rôznorodosť dôležitá?

Hoci menšinový zákon z roku 1999 a zákon o štátnom jazyku z roku 2009 mali jazykové práva na Slovensku upraviť komplexne, pod účinnosť kodifikácie zahrnuli len nepatrný zlomok každodennej jazykovej praxe. Neupravené zostali mnohé dôležité oblasti, a tak napríklad jazyk občianskych obradov – pohrebov, sobášov – upravujú zastarané, protirečivé ministerské obežníky, prípisy, nariadenia. Našťastie, ešte nikomu nezišlo na um usmerňovať jazykovú prax verejných zábavných podnikov alebo rôznych združení či súborov. Jazyková prax ako základné ľudské právo sotva môže byť v primerane fungujúcej demokracii predmetom obmedzujúcich interpretačných kodifikačných postupov.

Na povrchu verejných diskusií o menšinách vo všeobecnosti nájdeme médiami pertraktované a do povedomia verejnosti touto cestou šírené dôkladne selektované každodenné politické (politics) javy. Toto označujeme pojmom symbolická menšina menšinových otázok, ktorá síce podstatne ovplyvňuje, ako ľudia vnímajú pretrvávajúce etnické konflikty, ale len v zriedkavých prípadoch sa odráža v podobe konkrétnych odpovedí na ne. Ak načrieme do problému hlbšie, natrafíme na otázky národnostnej a rezortnej politiky (policy), ktoré tvoria inštrumentálnu dimenziu menšinových otázok. Môžeme sa zhodnúť na tom, že politické rozhodnutia vznikajú zvážením týchto dvoch dimenzií.

Počas autonómie Slovenska (6.10. 1938 – 14. 3. 1939), keď bol F. Ďurčanský ministrom, došlo k vytvoreniu totalitného systému na čele s jedinou politickou stranou – Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Činnosť ostatných politických strán bola zastavená, resp. následne boli tieto strany rozpustené (8.2.1939). Tento zásah sa týkal: komunistickej strany (9. 10. 1938), sociálnodemokratickej strany (16. 11. 1938), Židovskej strany (24. 11. 1938) a Zjednotenej socialisticko-sionistickej strany (25. 11. 1938). Od 24. 11. 1938 mala zastavenú činnosť aj Slovenská národná strana, ktorá bola v rokoch 1932 – 1935 spojencom HSĽS v snahách o získanie autonómie Slovenska.

Rozhovor s Rogersom Brubakerom viedli Juraj Buzalka a Andrej Findor

„Kým v Podstate súdneho procesu jednoducho a zrozumiteľne opisuje vedomé a nevedomé procesy, na základe ktorých sudca rozhoduje svoje prípady, v Paradoxoch právnej vedy sa pokúša vyjadriť svoje názory vedeckou formou, oveľa sofistikovanejšie. Odkaz však zostáva rovnaký: dôležitosť, zložitosť a subtílnosť sudcovského povolania formujúceho a transformujúceho princípy všeobecného práva (common law), ktoré riadia každodenný život bežných občanov v závislosti na tom, ako sa spoločnosť mení v čase.“

Úvod. Metóda filozofie, 1. prednáška

(preklad: Alexander Bröstl)

James Fulcher: Kapitalizmus. Veľmi stručný úvod, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2010.

David Z. Scheffel: Svinia v čiernobielom. Slovenskí Rómovia a ich susedia. Prešov: Centrum antropologických štúdií 2009

Preložila z originálu (Svinia in Black & White: Slovak Roma and Their Neighbours, Peterborough, Ontario: Broadview Press, 2005.) Zuzana Demjanová

kvartálnik HERITO, č.1, Medzinárodné centrum kultúry, Krakov 2010

Alexander Maxwell: Choosing Slovakia. Slavic Hungary, the czechoslovak language accidental nationalism, International Library od Political Studies, 37, Taurus Academic Studies, New York 2009