Literatúra po páde mrakodrapov

O teroristických útokoch z 11. septembra sa popísalo veľmi veľa analýz, románov či skutočných príbehov. Román roku 2008 Netherland od Josepha O’Neilla je však viac ako obyčajným príbehom jedného septembra.

Pravdepodobnosť, že prídete o život pri teroristickom útoku je taká istá ako pravdepodobnosť, že vás trafí blesk alebo že vyhráte jackpot v euromiliónoch. Zatiaľ čo blesku sa môžete racionálnym správaním vyhnúť a šancu vyhrať milióny zvýšite podávaním tiketov každý týždeň, v prípade teroristických útokov na západný svet zostáva len podvedomý iracionálny strach.

O portrét života v takomto strachu po útokoch na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001 sa literatúra pokúsila niekoľkokrát. Niektoré z románov boli ambiciózne a pokúšali sa o veľkoleposť (Padajúci muž od Dona DeLilla), niektoré boli dobré (Sobota od Iana McEwana) a iné vecne sentimentálne (Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko od J. S. Foera). Svet a najmä Amerika však už nebudú také ako pred 11. septembrom, a tak sa téma terorizmu v literatúre vracia a skúša jej hranice zobrazenia reality.

Román Nizozemě nie je prvoplánovo ani o dvojičkách ani o imigrácii. Tieto témy sú len pozadím pre román o úzkosti, hneve, rodine, politike či identite. Joseph O’Neill sa narodil v írskom Corku, vyrastal v Holandsku, študoval v Anglicku a momentálne žije v New Yorku. Jeho životopis je presne ako jeho román – medzinárodný v každom jednom detaile bez silnejších väzieb k niektorej z krajín.

Nizozemě je v podstate veľmi britský román s premysleným dejom, lyrickými monológmi napísaný úsporným jazykom a štýlom, ktorý rámcuje americký príbeh o formovaní identity a úspechu prisťahovalcov. O’Neill využíva kontrast britskej spoločnosti, v ktorej sú všetky príležitosti limitované spoločenskou triedou s americkým snom, ktorý je prísľubom neobmedzených možností rastu s veľkým nebezpečenstvom pádu, sklamania a dezilúzie.

Rozprávačom je Hans – Holanďan, ktorý pracuje v New Yorku ako finančný analytik a ktorý sa v náhlej osamelosti snaží analyzovať okrem trhu s ropou aj vlastný život. Hans je obyčajný človek – milión, pozorovateľ snažiaci sa pochopiť videné a prežité. V New Yorku sa ocitol úplne sám, keď sa jeho žena rozhodla aj so synom po páde mrakodrapov odísť do, na prvý pohľad bezpečnejšieho, Londýna. Strach z terorizmu bol však len zámienkou a katalyzátorom rozpadu nefungujúceho manželstva. Hans teda dvakrát do mesiaca cestuje do Anglicka za synom a voľné víkendy trávi hraním kriketu v parkoch roztrúsených po zapadnutých štvrtiach New Yorku.

Geografická komplexnosť celého románu je metaforou zložitosti súčasného sveta globálnych finančných operácií, presklených mrakodrapov a chaosu digitálnej éry, v ktorej je veľmi ťažké rozlíšiť skutočnosť od virtuálnej hry. Najsilnejšími momentmi románu sú tak scény, v ktorých Hans pomocou služby Google Earth hľadá okno izby svojho syna v Londýne, akoby ho pohľad naň dokázal priviesť k zázračnému riešeniu emocionálnej krízy.

V životnom období, ktoré nazýva „matematickým cvičením v odčítavaní“, sa stretne s človekom, ktorý v celom chaose multikultúrneho New Yorku pôsobí skutočne a autenticky. Novodobý Veľký Gatsby sa volá Chuck a do USA sa prisťahoval z Trinidadu. Živí sa pochybnými obchodmi – zásobovaním košér suši reštaurácií či podvodnou habaďúrou s predávaním výherných čísel. Chuckovým nereálnym americkým snom je urobiť zo starosvetského kriketu komerčne úspešný americký šport, pričom začať treba v New Yorku vybudovaním obrovského štadióna.

Chuck verí svojmu snu a civilizačnému potenciálu kriketu – športu anglických džentlmenov vyššej spoločenskej vrstvy, ktorá spája krajiny Commonwealthu, a to takým spôsobom, že newyorskí Jamajčania, Indovia či Pakistanci ho považujú za súčasť identity svojej krajiny, za svoj národný šport. Chuck má riešenia, vyhranené názory a viac životnej energie ako desať finančných analytikov dokopy. Je protipólom Hansovej politickej apatie, nezáujmu o Biely dom či neexistujúce zbrane hromadného ničenia Saddáma Husajna.

O’Neill sa snaží nepolitizovať, nemoralizovať, neanalyzovať politickú situáciu a nepúšťať sa na tenký ľad diskusií o prisťahovalectve, náboženstve a národnosti. Jeho román je osobný, je mozaikou lyrických momentov a spomienok. Je o hľadaní príbehu, ktorý by spájal rôzne sociálne úlohy s aktuálnou adresou dočasného pobytu rozprávača. U Hansa aj Chucka je spojením rôznych svetov šport. Kriket, ako súčasť akejsi národnej identity, istoty zeleného trávnika a bielych tričiek v obrovskom cudzom svete a kriket ako hra detstva a „lekcia zo zdvorilosti.“

Román Nizozemě, ktorý svojim viacvýznamným názvom odkazuje na Holandsko či na nové Holandsko a Nový Amsterdam, ktorí Holanďania za pár centov odkúpili od pôvodných obyvateľov takmer pred štyristo rokmi, je aj príbehom o New Yorku. O meste, ktoré má tisícku tvárí, nepravdepodobných štvrtí, v ktorom sa v niekoľkých minútach vystriedajú všetky extrémy zvukov, hluku a kakofónie cudzích jazykov. O Brooklyne, Queens či Manhattane, ktorý „vyzerá ako z Magrittovho obrazu s nočnou ulicou a dennou oblohou.“ V O’Neillovom New Yorku tak môžete stretnúť Moniku Lewinsky v obrovských slnečných okuliaroch či muža prezlečeného za anjela čítajúceho ranné noviny v lobby hotela Chelsea.

Splnením amerického sna románu Nizozemě nie je finančný úspech, ale priateľstvo s úplne cudzím človekom, ktorý zmenil váš život, a to napriek všadeprítomnému strachu a úzkosti.