OS / Archív / Rovnosť a rod

Rovnosť a rod

Rovnosť a rod

Editorial

Úvahy na tému rodovej nerovnosti sa väčšinou vedú v rámci troch prepojených okruhov. Prvý sa krúti okolo delenia na verejnú a súkromnú sféru, druhý sa týka predstáv o kultúre a prírode a tretí vychádza z predpokladov o nerovnej kontrole výroby a spotreby v industriálnej spoločnosti.

Ako pohnúť rodom na Slovensku

"Prečo by som sa mala hrať na sprejerku, ak grafitti už dávno visí v galériách a mapujú ho tučné zborníky? Môžem byť predsa uplatňovateľkou rodového hľadiska či rodovou trénerkou. Môžem sedieť v Centre alebo Ústave a analyzovať práve slovník, ktorým sa práca s rodom stala súčasťou manažmentu ľudských zdrojov a je vykonávaná z časti na palivo grantových systémov a z časti na očakávanie, že ľudskoprávna agenda sa predsa robí zadarmo. Keď je už práca s rodom inštitucionalizovaná, prajem si, aby ju charakterizovala kvalita."

Čie telá zavážia?

Chcela by som začať príbehom o tele, ktorý sa odohral niekedy pred druhou svetovou vojnou v uliciach Bratislavy. Jeho rozprávačom je Ján Rozner. „ ...a vyrazil za mnou, aby som mu neušiel, už sa o tom nedalo pochybovať, prihovoril sa mi, že ma tu už viac ráz videl, a s tým mi podal ruku, áno, aj ja som ho tu už viac ráz videl, a keby to aj nebola bývala pravda, tiež by som mu bol stisol ruku, keď mi ju podal, zoznámili sme sa teda, hoci sme sa nepredstavili, on mal ruku trochu spotenú, dosť malú a mäkkú, aj jeho tvár hľadela na mňa trocha vytreštene a neisto, možno ešte povedal nejakú vetu o čitárni, ale vzápätí začal mlieť, čo si zrejme prichystal, ten svoj prechod, aby sa dostal k veci, už sa naň nepamätám, len som pochopil, že niečo odo mňa chce ten muž v ošumelom zvrchníku a ošumelom klobúku, s pleťou hnedastou a zhrubnuto zrnitou, niečo chcel a nebol si celkom istý, preto hovoril takmer úctivo, chvíľami až prosebne, a pritom naliehavo, náhlivo a skoro pošepky, čo preboha môže odo mňa chcieť a prečo to rovno nepovie, cítil som sa nepríjemne a najradšej by som mu bol podal ruku a znovu vykročil k trati..."

Keď jazyk ohrozuje. Ako sa hovorí o násilí páchanom na ženách

Cestou do práce prechádzam okolo bilbordov poukladaných tesne vedľa seba. Pre pokoj v duši sa snažím nevenovať im veľkú pozornosť, a tak som len úchytkom zaregistrovala, že na konci minulého roka pribudol nový - ďalší bilbord s odhalenými časťami ženských tiel. Až kolegyňa v práci ma upozornila, že tento kus je tak trochu výnimočný, hoci z radu reklamných obrazov zneužívajúcich ženské telo by vizuálne nijako nevytŕčal. Tak v čom bola jeho nepríjemná jedinečnosť?

Feminizácia vyjadruje poslušnosť

Rozhovor viedli Juraj Buzalka a Ľubica Kobová

Sny a skutočnosť

Preklad Ľubomír Navrátil

Nalejme si čisté víno

Preklad Ján Žilinský

Uplynulo sotva osem mesiacov od sformovania nového maďarského parlamentu – a už slová a činy strany a vlády s novonadobudnutou mocou obrátili politický život, ako aj fungovanie štátu a ekonomiky, hore nohami. Sme neustále v pomykove; ešte sme sa ani nespamätali z prekvapenia spôsobeného politickým krokom v jeden deň, a už sme šokovaní novým opatrením alebo oznámením na deň druhý. Absorbovať tento vír udalostí je neobyčajne náročné.

Úvahy nad valaškami v našej zahraničnej politike

"O zahraničnej politike sa nielen málo dozvedáme z našich médií, ktoré sa musia uspokojiť s prevzatými informáciami. Časopisov a kníh, ktoré sa seriózne venujú správam a analýzam o svete okolo nás, je ako šafranu na slovenských valaloch. Naši akademici o medzinárodných problémoch tiež veľa nepíšu, hoci pod titulom politológ často diskutujú o nich v televíznych diskusiách. Diplomati okrem zopár jednotlivcov nepíšu pre verejnosť..."

Aký štát je Slovenská republika?

Čím viac bude analýz o vzťahoch a procesoch mimo hraníc Slovenska, tým viac bude spoločnosť doma schopná stať sa lepším miestom pre život. Nepochybujem preto o znamenitom úmysle vydať zbierku úvah Bruselenie valašiek, naša zahraničná politika po novom. Minimálne v dvoch bodoch – „maďarskej otázke“ a zintenzívnení východnej dimenzie zahraničnej politiky, ktorých nutný posun prízvukovali aj autori pri písaní práce pred zmenou vládnej garnitúry – možno po júni 2010 pozorovať len zlepšenie. V knihe však je viacero povšimnutiahodných nápadov či rozpracovaných tém.

Obsah, ktorý v ničom nezaostáva za provokujúcim názvom

Preklad: Zuzana Demjanová

Každý, aspoň v strednej Európe, vie, čo znamená slovenské slovo valaška. Pre širšie publikum môžeme s určitou mierou nepresnosti povedať, že ide o jeden z najviditeľnejších symbolov slovenského národa, zbraň podobnú tomahawku, ktorý používali v minulosti pôvodní obyvatelia Ameriky. Zatiaľ čo druhé slovo v titule recenzovanej knihy nespôsobí väčšie problémy s jeho chápaním, prvé slovo je už komplikovanějšie.

Vítaná analýza zahraničnej politiky Slovenskej republiky

"Ako autori pripomínajú, „zahraničná politika u nás nie je prioritou politických strán, pretože voličov nezaujíma. Postojom slovenskej politickej elity smerom navonok je skôr pasivita (s výnimkou vzťahov s Maďarskom a širších otázok, ktoré s tým v slovenskom povedomí súvisia – vrátane nezávislosti Kosova). Hoci máme viacero diplomatických hviezd, slovenská zahraničná politika je stále odtrhnutá od verejnosti a reálneho života krajiny (tamtiež). Aj preto verím, že si Bruselenie valašiek prečítajú nielen potenciálni prispievatelia do vyššie spomenutej diskusie, ale aj tí, ktorí by sa v nej chceli „bezbolestne“ zorientovať."

Bruselenie Valašiek - dialóg v západných mantineloch

"Príslušnosť k Západu určuje mantinely slovenskej zahraničnej politiky. Tie sú však ešte stále narúšané slavianofilskými skupinami, ktorých pôvod Milan Nič datuje až k odkazu Ľudovíta Štúra. Preferencia liberálne demokratického usporiadania je zrejmá, rovnako ako absencia akýchkoľvek pochybností o vhodnosti členstva v NATO a EÚ. Dialóg sa podľa autorov zrejme má začínať na podklade poznatku, že my nie sme v EÚ a NATO; my sme EÚ a NATO“."

O chaotickém historickém vnímaní

Dušan Kováč: O historiografii a spoločnosti

Kde ste, Slováci?

František Novosád: Útržky o Slovensku

Knihu Františka Novosáda môžeme charakterizovať ako kaleidoskopicky koncipovaný príbeh slovenskej spoločnosti za posledných sto rokov, zbierku titulných autorových útržkov, subjektívnu interpretáciu dejinných okamihov, takisto ako pokus o celistvú filozofiu slovenských dejín a hľadanie inej historiografickej optiky.

O maďarskej nostalgii a iných veciach

Krzysztof Varga: Guláš z turula. (Preklad Jozef Marušiak)

"S jedlom súvisí aj titulok knižky Guláš z turula, takisto jednotlivé kapitoly sú nadpísané vo forme jedálnych lístkov, v ktorých sa názov jedla spája s menom konkrétneho politika (Paprikáš z Kádára a pod.) Vystrieda sa tu rad typických maďarských jedál (paprikáš, perkelt, maďarská saláma, guláš atď.) a zároveň rad politikov (Kádár, Horthy, Rákosi, Kossuth, Gyurcsány, Orbán), každý z nich predstavuje a zároveň charakterizuje jednu vývinovú etapu v maďarských politických dejinách. "