Anthropos / Archív / Telo

Obálka

Telo

Internetové oko

Telo ako umelecký predmet a podnet, telo ako zdroj pôžitkov a hriešnosti, telo ako mŕtvola, telo ako nástroj a tovar, telo ako symbol, telo ako predmet štúdia, telo ako „sídlo“ duše, telo ako to, čo nás spája a rozdeľuje, telo na všetky spôsoby – a napokon, telo ako téma tohto čísla Anthroposu.

Neviditeľné telá

Telo môže znamenať zdroj pocitov šťastia, ale aj odporu. Fascinuje nás, no zároveň je pre nás prekliatím.

Karneval na pláži

Turizmus ako jeden z charakteristických prejavov modernej spoločnosti sa začína rozvíjať na prelome 18. a 19. storočia a v organizovanej podobe sa ujal o niekoľko dekád neskôr.

Myslím, pretože som

Ak by ste sa niekedy okolo roku 1637 prechádzali ulicami istého holandského mestečka, možno by ste za jedným z vysokých okien mohli byť svedkami nasledovnej scény: Muž namočí brko do atramentu, opatrne ho oklepe a napíše: „Je pense donc je suis.“ Myslím, teda som. Sfúkne sviečku a potom ešte chvíľu mlčky sedí v tme.

Synovia a dcéry Thomasa Cooka

Ivan Chorvát: Cestovanie a turizmus v zrkadle času

Skvelý ideál ľudskej harmónie

Radim Šíp (ed.): Kalokagathia

Smutný pohyb vlastných viet

Maurice Blanchot: Lautréamont a Sade

Ako sa cítiš a na čo myslíš?

V súvislosti s telom skôr cítime, než myslíme. Nejako sa cítime vo svojom tele, pričom toto cítenie sa je dvojaké. Na jednej strane sa istým spôsobom cítime, takpovediac, zdravotne. Ako sa cítiš?, pýtame sa človeka, o ktorom vieme, že má chrípku. Ako sa cítite?, pýta sa lekár, keď vojdeme do ambulancie.

Čo nám povedia pozostatky?

Výskum pohrebísk je jedným z najdôležitejších prvkov archeologického bádania. Archeológovia pomaly odkrývajú hroby predkov, dôsledne postupujú, niekedy len po malých centimetroch, až ku „škľabiacim sa“ lebkám. Paradoxne práve týmto spôsobom prichádzajú najčastejšie do styku s ľudským telom.

Hlboký zmätok z provokatívnej teorémy

V tvorbe talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho nájdeme niekoľko tém, ktorých spracovanie sa viac alebo menej priamo odvoláva na biblické texty i na postavy, čo v nich vystupujú, a to vrátane postavy Ježiša či dokonca Boha Otca.

Wolfgang Amadeus Mozart: Don Giovanni

3CD/3SACD, RIAS Kammerchor, Freiburger Barockorchester, Dirigent René Jacobs, Harmonia Mundi / DIVYD 2007

Giuseppe Verdi: La Traviata

DVD, Teatro alla Scala di Milano, Dirigent Lorin Maazel, Réžia Liliana Cavani, Arthaus Musik / DIVYD 2008

Giuseppe Verdi: Il trovatore

2DVD, Wiener Symphoniker, Moscow Chamber Choir , Dirigent Thomas Roesner, Réžia Robert Carsen, Opus Arte / DIVYD 2008

Richard Wagner: Die Walkuere

2DVD, Staatsorchester Stuttgart, Dirigent Lothar Zagrosek, Réžia Christoph Nel, Euroarts / DIVYD 2008

Dederon a stadion

Dederon, silon, nylon, chemlon, krepsilon, tesil, krimplen – pokud vám to zní jako magická formule, je to správně – tyto „látky“ totiž skutečně zaklínají člověka, uvězňují jej ve vlastním těle. Jedná se o názvy materiálů univerzálně prostupujících normalizační každodennost - od večerních rób, přes konfekci až k bytovým doplňkům.

Nečistí zemřelí

Na začátku května roku 1703 se v jihomoravské vsi Vlčetín oběsil šestnáctiletý chlapec jménem Jan Říha, nemanželský syn vojáka a žebračky pochybné pověsti. Rozhodnutím náměšťského hejtmana mělo být jeho tělo – jak tomu ostatně chtěly tehdejší zákony - zahrabáno pod šibenicí.

Erving M. Goffman: Rod je náboženstvom ľudí

Erving M. Goffman sa venoval skúmaniu ľudí v každodenných situáciách, vo vzťahoch s druhými ľuďmi a taktikám, ako sa predvádzajú, aby vyzerali čo najlepšie. Okrem už kultovej knihy Sebaprezentácia v každodennom živote, ktorá vyšla v češtine pod názvom Všichni hrajem divadlo, je známy aj dvoma knihami, v ktorých sa sústreďoval na vzťahy medzi mužmi a ženami: Rodové predvádzanie a Aranžovanie medzi pohlaviami.

Dvojaká morálka aktu

Akt je otvoreným, intímnym a zároveň znepokojivým zobrazením ľudského tela vo výtvarnom umení. Viacvýznamová povaha zobrazenia nahého ľudského tela spôsobuje nejasnú deliacu čiaru medzi aktom umeleckým a pornografickým i premenlivé vnímanie tejto umeleckej formy v závislosti od kultúry.

Judith Butler: Feministická vôľa k trampotám

V závere svojej najnovšej knihy Giving an account of oneself (Podať vysvetlenie seba samej) z roku 2005 filozofka Judith Butler (1956) analyzuje spôsoby, ktorými Michel Foucault určuje ťažisko svojich filozofických tém. Zaoberá sa rezolútnosťou jeho vyhlásení o tom, že sa nikdy nezaujímal o nič iné než – a teraz nech si čitateľka či čitateľ vyberie – o moc, subjekt, seba samého, hovorenie pravdy.

Divadlo je o odstupe diváka a herca

Rozhovor na telo so sociológom Jérômom Duboisom.