Telo

Telo ako umelecký predmet a podnet, telo ako zdroj pôžitkov a hriešnosti, telo ako mŕtvola, telo ako nástroj a tovar, telo ako symbol, telo ako predmet štúdia, telo ako „sídlo“ duše, telo ako to, čo nás spája a rozdeľuje, telo na všetky spôsoby – a napokon, telo ako téma tohto čísla Anthroposu.

Telo môže znamenať zdroj pocitov šťastia, ale aj odporu. Fascinuje nás, no zároveň je pre nás prekliatím.

Turizmus ako jeden z charakteristických prejavov modernej spoločnosti sa začína rozvíjať na prelome 18. a 19. storočia a v organizovanej podobe sa ujal o niekoľko dekád neskôr.

Ak by ste sa niekedy okolo roku 1637 prechádzali ulicami istého holandského mestečka, možno by ste za jedným z vysokých okien mohli byť svedkami nasledovnej scény: Muž namočí brko do atramentu, opatrne ho oklepe a napíše: „Je pense donc je suis.“ Myslím, teda som. Sfúkne sviečku a potom ešte chvíľu mlčky sedí v tme.

Ivan Chorvát: Cestovanie a turizmus v zrkadle času

Radim Šíp (ed.): Kalokagathia

Maurice Blanchot: Lautréamont a Sade

V súvislosti s telom skôr cítime, než myslíme. Nejako sa cítime vo svojom tele, pričom toto cítenie sa je dvojaké. Na jednej strane sa istým spôsobom cítime, takpovediac, zdravotne. Ako sa cítiš?, pýtame sa človeka, o ktorom vieme, že má chrípku. Ako sa cítite?, pýta sa lekár, keď vojdeme do ambulancie.

Výskum pohrebísk je jedným z najdôležitejších prvkov archeologického bádania. Archeológovia pomaly odkrývajú hroby predkov, dôsledne postupujú, niekedy len po malých centimetroch, až ku „škľabiacim sa“ lebkám. Paradoxne práve týmto spôsobom prichádzajú najčastejšie do styku s ľudským telom.

V tvorbe talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho nájdeme niekoľko tém, ktorých spracovanie sa viac alebo menej priamo odvoláva na biblické texty i na postavy, čo v nich vystupujú, a to vrátane postavy Ježiša či dokonca Boha Otca.

Nakladatelství Vyšehrad, Praha 2006

SLON, Praha 2008

Album, Bratislava 2008

3CD/3SACD, RIAS Kammerchor, Freiburger Barockorchester, Dirigent René Jacobs, Harmonia Mundi / DIVYD 2007

DVD, Teatro alla Scala di Milano, Dirigent Lorin Maazel, Réžia Liliana Cavani, Arthaus Musik / DIVYD 2008

2DVD, Wiener Symphoniker, Moscow Chamber Choir , Dirigent Thomas Roesner, Réžia Robert Carsen, Opus Arte / DIVYD 2008

2DVD, Staatsorchester Stuttgart, Dirigent Lothar Zagrosek, Réžia Christoph Nel, Euroarts / DIVYD 2008

Dederon, silon, nylon, chemlon, krepsilon, tesil, krimplen – pokud vám to zní jako magická formule, je to správně – tyto „látky“ totiž skutečně zaklínají člověka, uvězňují jej ve vlastním těle. Jedná se o názvy materiálů univerzálně prostupujících normalizační každodennost - od večerních rób, přes konfekci až k bytovým doplňkům.

Na začátku května roku 1703 se v jihomoravské vsi Vlčetín oběsil šestnáctiletý chlapec jménem Jan Říha, nemanželský syn vojáka a žebračky pochybné pověsti. Rozhodnutím náměšťského hejtmana mělo být jeho tělo – jak tomu ostatně chtěly tehdejší zákony - zahrabáno pod šibenicí.

Erving M. Goffman sa venoval skúmaniu ľudí v každodenných situáciách, vo vzťahoch s druhými ľuďmi a taktikám, ako sa predvádzajú, aby vyzerali čo najlepšie. Okrem už kultovej knihy Sebaprezentácia v každodennom živote, ktorá vyšla v češtine pod názvom Všichni hrajem divadlo, je známy aj dvoma knihami, v ktorých sa sústreďoval na vzťahy medzi mužmi a ženami: Rodové predvádzanie a Aranžovanie medzi pohlaviami.

Akt je otvoreným, intímnym a zároveň znepokojivým zobrazením ľudského tela vo výtvarnom umení. Viacvýznamová povaha zobrazenia nahého ľudského tela spôsobuje nejasnú deliacu čiaru medzi aktom umeleckým a pornografickým i premenlivé vnímanie tejto umeleckej formy v závislosti od kultúry.

V závere svojej najnovšej knihy Giving an account of oneself (Podať vysvetlenie seba samej) z roku 2005 filozofka Judith Butler (1956) analyzuje spôsoby, ktorými Michel Foucault určuje ťažisko svojich filozofických tém. Zaoberá sa rezolútnosťou jeho vyhlásení o tom, že sa nikdy nezaujímal o nič iné než – a teraz nech si čitateľka či čitateľ vyberie – o moc, subjekt, seba samého, hovorenie pravdy.

Rozhovor na telo so sociológom Jérômom Duboisom.