Poznámky príležitostného prekladateľa

Predpokladám, že každý, aj ten najduchovnejšie založený človek pripustí, že máme telo, o ktoré sa musíme starať, sýtiť ho, obliekať a udržiavať v čistote. Nedá sa nič robiť, telo a jeho potreby nás sprevádzajú na celej pozemskej púti. Toto telo javí nápadnú podobnosť s inými telesnými útvarmi tohto sveta: ako telá zvierat a rastlín, aj ono pozostáva z buniek, ktoré vznikajú a zanikajú. A keď ho ponoríme do kvapaliny, bude nadľahčované presne tak, ako to určuje Archimedov zákon. Tento zákon však hovorí o telesách ponorených do kvapaliny. Kedy teda hovoríme o tele a kedy o telese? Pre človeka vstupujúceho do vane táto otázka asi nie je veľmi naliehavá, ak sa však po kúpeli vráti za písací stôl a začne prekladať, môže na ňu natrafiť. Ide totiž o to, že anglické „body“, francúzske „corps“ a nemecké „Körper“ môže (okrem iného) znamenať telo i teleso. Pri veľkej väčšine výskytov nám rozhodnutie medzi telom a telesom nerobí nijaké problémy. Každý predsa vie, že keď je reč o vesmíre, zákone pádu alebo Archimedovom zákone, budeme namieste výraz „teleso“. A v kontexte, kde sa telesnosť dostáva do vzťahu k mysleniu, budeme zase hovoriť o tele. Voľba medzi uvedenými možnosťami však nie je vždy taká jednoznačná. Filozofi, ktorí uvažujú o spoločnosti a jej usporiadaní, totiž tento výraz niekedy používajú na označenie celého spoločenstva indivíduí, žijúcich v jednom národe alebo štáte. Napríklad Rousseau používa výrazy „corps politique“, „corps collectif“. Združuje spoločenská zmluva jednotlivcov do kolektívneho telesa, alebo do kolektívneho tela? Keď budeme myslieť na politické alebo hudobné zoskupenia, prikloníme sa k telesu; no keď sa zameriame na to, že Rousseau pripisuje tomuto zoskupeniu život a prirovnáva ho k ľudskému telu, potom asi zvolíme druhú možnosť. Okrem týchto aspektov by sme však mali zobrať do úvahy aj tradíciu prekladov do slovenčiny (a češtiny) a tá nás takmer jednoznačne vedie k tomu, aby sme pri týchto kolektívnych zoskupeniach hovorili o telesách.