Národné práva menšín

Preambula Ústavy Slovenskej republiky trpí na chronickú stredoeurópsku chorobu. Práva na existenciu pre ňu existujú len v etnonárodnom zmysle. Okrem etnickej optiky tiež úvod do základného dokumentu štátu triedi etnické skupiny podľa významu, ktorí im zákonodarcovia priznali v národnoštátnej hierarchii. Najdôležitejší je, pravdaže, „národ slovenský“ ako kolektívna bytosť, ktorá láskavo dovoľuje Neslovákom v štáte existovať. V texte po mýtických vsuvkách o dedičstve a práve na bytie nasleduje odkaz na národnostné menšiny a ešte za nimi – žiada sa povedať o úroveň nižšie – zase na etnické skupiny.

Preklad: Júlia Sherwood

Etnická príslušnosť a nacionalizmus patria k najvýznamnejším a politicky najvýbušnejším otázkam posledných dvoch desaťročí v Európe i vo svete. V analýze týchto otázok vychádzam z toho, ako etnická príslušnosť a nacionalizmus súvisia jednak s problematikou migrácie a jednak s problematikou štátnosti.

Autonómia patrí medzi štandardné požiadavky menšín na celom svete. Na Slovensku je charakteristické najmä jej rezolútne odmietanie zo strany etnickej majority. Vylúčenie tohto modelu z legitímnych foriem menšinovej politiky, zvlášť v prípade maďarskej menšiny, môže byť spôsobené aj nevedomosťou o tom, čo vlastne autonómia je, aké má formy, aké prináša výhody či nevýhody pre menšinu, jej členov a aj väčšinu. Cieľom tejto úvahy je začať diskusiu o autonómii ako alternatíve k existujúcej politike integrácie rómskej menšiny.

Preklad Ildikó Pongó

Vo všeobecnosti sa uznáva, že vzdelávanie a kultúra sú základom rozvoja spoločnosti a že univerzity sú pilierom jej kultúrnosti a vzdelanosti, ale aj slobody a tvorivosti. Žiaľ, mechanistické a simplistické chápanie vzdelania, ako aj racionalizmus a materializmus posledných desaťročí dominujúci v Európe (v našom regióne silne podfarbený fašizmom a komunizmom), urobili z univerzít akési fabriky titulov, vedeckých prác, prednášok...

(Ne)dôvera a využívanie literatúry na slovenských stredných školách

Nekrológ

Rohovor viedol Juraj Buzalka

(originál rozhovoru je možné prečítať iba na internetovej stránke časopisu)

Preklad: Ľubomír Navrátil

Hranica. Réžia: Jaro Vojtek

Petr Fiala: Politika, jaká nemá být (Centrum pro studium, demokracie a kultury, Brno 2010)

Parafrází na název knihy „Politika, jaká nemá být“ brněnského politologa, historika a rektora Masarykovy univerzity Petra Fialy jsem možná předznamenal své hodnocení této publikace. Neznamená to však, že by měla tato recenze postrádat na kritičnosti. Petr Fiala patří k výrazným osobnostem české politologie, je významným editorem i autorem projektů Centra pro studium demokracie a kultury a jeho bibliografie je skutečně bohatá.

Szapuová Mariana ed.: Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania (Bratislava, Centrum rodových štúdií FF UK 2009)

„Situovaná veda: podoby a kontexty tvorby poznania“ nie je editovaná publikácia v pravom zmysle slova, hoci podľa obálky to tak vyzerá. Ide skôr o spoločné dielo, tri eseje od troch autoriek, ktoré píšu „o vede a vedcoch“ na základe zistení medzinárodného vedeckého projektu. Toto čítanie o podobe a kontextoch tvorby vedeckého poznania, založeného na empirickom výskume medzi akademikmi Univerzity Komenského v Bratislave, považujem vzhľadom na špecifiká tvorby poznania v prostredí postsocialistického kapitalizmu na Slovensku za najväčšie novátorské pozitívum knihy.

Tomáš Valášek, Milan Nič, Balázs Jarábik, Jozef Bátora, Karel Hirman a Jana Kobzová: Bruselenie valašiek: Naša zahraničná politika po novom (Bratislava, Kalligram 2010)

„Čo je však cieľom, zmyslom a motiváciou zahraničnej politiky Slovenska dnes, keď boli hlavné integračné ciele naplnené? Čo sú naše národné záujmy, aké ciele má náš štát v rýchlo sa meniacom medzinárodnom usporiadaní, aké prostriedky a zdroje má k dispozícii?"

Jana Juráňová: Lásky nebeské (Aspekt 2010)

Ilustrácie – Pavlina Fichta Čierna