Dejiny a ľudia

Odkrývanie fenoménu Trianon nie je len úlohou historikov: k jeho pochopeniu by bola potrebná široká spolupráca spoločenskovedných odborov, pedagógov a pracovníkov médií. Hlavne teraz, keď tieto disciplíny a ich predstavitelia prehrávajú v súťaži s nacionalistickou politickou historiografiou, a v každodennej kultúre Trianonu stále väčšmi prevláda heslo „nie, nie, nikdy“ (Nem,nem,soha!), teda túžba, keď už nie po územnej, tak aspoň po duševnej revízii (aspoň po zadosťučinení).

Ľudovít Štúr sa nikdy neoženil (pramene nehovoria ani o naplnenej láske), slovenská odborná literatúra však tento okruh otázok buď obchádza, alebo podobne ako citované motto Svetozára Hurbana Vajanského interpretovala tento aspekt Štúrovho života aj prostredníctvom toposu Ježiša. K tejto mimoriadne citlivej otázke môžeme pristupovať z troch strán: najprv musíme na teoretickej úrovni zistiť, ako a či vôbec by sa dalo s istotou odpovedať na túto otázku z dostupných prameňov, ďalej obsahovou analýzou prameňov načrtneme, prečo a ako Štúr odmietal myšlienku manželstva a ako možno charakterizovať takto vzniknuté konflikty, napokon podrobne preskúmame vzťahy, ktoré sú v kánone charakterizované ako ľúbostné.

Je sobota, 16. júla 1054. Chrám Božej múdrosti v Konštantínopole sa zaplnil veriacimi, kňazmi a diakonmi, začína sa svätá liturgia vedená Michalom Kerulariom, konštantínopolským patriarchom. Prípravy na liturgiu sa ešte neskončili, keď sa krátko po deviatej otvoria kráľovské dvere ikonostasu a dnu sebavedome vkročia traja muži v západných odevoch. Ich oholené brady príkro kontrastujú so starozákonnými bradami ortodoxných veriacich. Pyšne sa poobzerajú okolo seba a pred zdesenými očami prítomných položia na oltár bulu, v ktorej pápež Lev IX. exkomunikoval celú ortodoxnú cirkev a zvlášť patriarchu Michala. Potom vyhlásia na celý chrám: videat Deus et indicet! (Boh vidí a oznámi). Po tomto neslýchanom čine však patriarcha preukáže neobvyklú toleranciu a napriek všeobecnému rozhorčeniu prítomných veriacich pápežskí legáti na čele s kardinálom Hubertom môžu bez prekážok opustiť chrám. Po dvoch dňoch opustia aj Konštantínopol,  i so zvyčajnými darmi, ktoré dostali od  cisára. Až o štyri dni neskôr, 20. júla, v atmosfére hlbokého pobúrenia duchovenstva i ľudu zvolá Kerularios veľkú synodu, kde dá do kliatby tento „bezbožný a odporný dokument“ a všetkých tých, ktorí ho napísali a schválili. Rozkol v kresťanskej cirkvi je dokonaný