Eseje

Fundamentálna otázka nášho moderného dejepisu výtvarného umenia je dodnes nezodpovedaná. V čom nadviazala tzv. „košická moderna“ na súčasné európske zdroje a v čom sa od nich zase odklonila, nehovoriac už, že ich možno ešte nejakou tou svojskou mierou dokonca vari aj obohatila?

Ako keby vertikála chcela napovedať, že aj z uhla kníh Talmudu sa môžeme priblížiť k vizuálnemu zážitku. Lenže dotyk zakazujúce ukazovadlá Andrása Böröcza sa usilujú napomáhať nie čítaniu Tóry, ale čítaniu nás samých. Ukazujú na nás, na naše spoločenstvá, na spoločnosť, ktorú tvoríme zase len my.