Rodina a jej tradície v našej každodennsti

Vedci pôvodne videli vo výskume rodiny stálosť, potvrdzovanú opakovaním generácií a exaktnosť v popise zložiek a vzťahov v rámci rodinnej štruktúry. Jedným dychom sa však popri stálosti začalo hovoriť o premenlivosti, resp. zmene, dokonca o vývoji. V súvislosti s darwinovskou  evolučnou koncepciou aj výskum rodiny mal snahu dokazovať štadiálny vývoj tejto inštitúcie. Jednota a priamočiarosť vývinu bola síce neskôr spochybnená, ale vývoj a zmena zostali rešpektované a uplatnili sa aj v ďalších teoretických smeroch výskumu rodiny.

Pritom rodina ako zoskupenie príbuzných osôb, ktorej základom bolo manželstvo a zväčša z tohto manželstva narodené deti, bola preukázaná len ako jedna z foriem združovania či spolužitia v dejinách vývinu ľudstva. Aj keď vieme o starších štádiách málo a  zväčša na základe nepriamych dôrazov – paralel, správ cestovateľov či literárnych prameňov  rôznej vierohodnosti, musíme sa asi „zmieriť“ so skutočnosťou, že  naša najmilšia, najbližšia, v našej mysli stabilná skupina je predmetom historickej zmeny a to, čo  zažívame tu a teraz, je naša redakcia predstavy ako má rodina vyzerať. Na druhej strane, zmeny nie sú také prudké a človek, ktorý pamäťou obsiahne niekoľko, obyčajne 3-5 generácií svojej blízkej rodiny sa rád ubezpečuje o jej stabilite.