Etnicita a viacjazyčnosť

Podľa autorov charty, menšinové jazyky prispievajú k udržiavaniu a rozvoju európskeho kultúrneho dedičstva. Podobne je Univerzálna deklarácia UNESCO ku kultúrnej diverzite založená na myšlienke potreby ochrany kultúrnej rôznorodosti, ktorá predstavuje spoločné dedičstvo ľudstva a je preň potrebná tak ako biodiverzita pre prírodu.

Prečo je však kultúrna rôznorodosť dôležitá?

Hoci menšinový zákon z roku 1999 a zákon o štátnom jazyku z roku 2009 mali jazykové práva na Slovensku upraviť komplexne, pod účinnosť kodifikácie zahrnuli len nepatrný zlomok každodennej jazykovej praxe. Neupravené zostali mnohé dôležité oblasti, a tak napríklad jazyk občianskych obradov – pohrebov, sobášov – upravujú zastarané, protirečivé ministerské obežníky, prípisy, nariadenia. Našťastie, ešte nikomu nezišlo na um usmerňovať jazykovú prax verejných zábavných podnikov alebo rôznych združení či súborov. Jazyková prax ako základné ľudské právo sotva môže byť v primerane fungujúcej demokracii predmetom obmedzujúcich interpretačných kodifikačných postupov.

Na povrchu verejných diskusií o menšinách vo všeobecnosti nájdeme médiami pertraktované a do povedomia verejnosti touto cestou šírené dôkladne selektované každodenné politické (politics) javy. Toto označujeme pojmom symbolická menšina menšinových otázok, ktorá síce podstatne ovplyvňuje, ako ľudia vnímajú pretrvávajúce etnické konflikty, ale len v zriedkavých prípadoch sa odráža v podobe konkrétnych odpovedí na ne. Ak načrieme do problému hlbšie, natrafíme na otázky národnostnej a rezortnej politiky (policy), ktoré tvoria inštrumentálnu dimenziu menšinových otázok. Môžeme sa zhodnúť na tom, že politické rozhodnutia vznikajú zvážením týchto dvoch dimenzií.