Rozhovor

S P. Headym sa spoločne rozprávali Juraj Buzalka, László Fosztó a Roman Džambazovič

Nedávno ukončený projekt KASS (Kinship and Social Security – Príbuzenstvo a sociálna bezpečnosť), ktorý ste viedli, predstavuje jedinečný pokus spojiť kvantitatívne a kvalitatívne metódy skúmania príbuzenstva, štátu a sociálnej bezpečnosti v Európe. K akým hlavným zisteniam ste prišli v rámci uvedeného projektu?

Kľúčovou otázkou projektu KASS bolo, „prečo ľudia pomáhajú svojim príbuzným a prečo sa niekedy rozhodnú nepomôcť?“ Naše zistenia naznačujú, že úplná odpoveď na túto otázku si vyžaduje prihliadnutie na niekoľko rôznych faktorov.

Číra praktickosť je veľmi dôležitá: ľudia oveľa radšej pomáhajú príbuzným žijúcim nablízku. Rovnako dôležitá je aj úzkosť genealogického spojenia medzi danými jednotlivcami: ľudia oveľa pravdepodobnejšie pomáhajú najbližším príbuzným, ako sú rodičia, deti, súrodenci než tetám, strýkom, bratancom a sesterniciam a pod. To isté platí aj v prípade, keď nablízku žijú rôzni príbuzní.  Medzi dospelými príbuznými funguje obzvlášť silná vzájomná pomoc medzi rodičmi a ich deťmi (často ide o pomoc starých rodičov v starostlivosti o vnúčatá).