OS / Archív / Prežívame krízu rodiny? / Editorial

Editorial

Rodinu tradične  považujeme za spoločenstvo muža, ženy a ich detí. Oveľa menej ako kedysi, i keď isto viac ako západne od našich hraníc, uvažujeme o rodine ako rozšírenom príbuzenstve. Nukleárna rodina však nie je zďaleka ani jediný, ani univerzálny model ľudskej reprodukcie, socializácie a ekonomického života.

Rodinu tradične  považujeme za spoločenstvo muža, ženy a ich detí. Oveľa menej ako kedysi, i keď isto viac ako západne od našich hraníc, uvažujeme o rodine ako rozšírenom príbuzenstve. Nukleárna rodina však nie je zďaleka ani jediný, ani univerzálny model ľudskej reprodukcie, socializácie a ekonomického života. Napríklad v našich končinách, kde sa urbanizácia začala oveľa neskôr ako na Západe, bola donedávna prevládajúcim vzorom rozšírená roľnícka rodina. Možno odtiaľ tá záľuba v nepotizme v našom politickom systéme.

Len nedávno – v industriálnej spoločnosti – sme si zvykli na dovtedy netypický model zakladania rodín „na zelenej lúke“, keď sa potomkovia sťahujú od rodičov do separátneho bývania a pre starých zostávajú starobince a k tomu občas tučné dôchodky a poistné. Všade však doteraz platí, že mnohodetná rodina rovná sa chudoba. Rómske osady u nás preto nie sú ničím iným ako Kysucami či detvianskymi lazmi dneška.

Na tomto agrárnom ideáli naši konzervatívci pravdaže naďalej lipnú. Napriek chápavým sympatiám k ich názorom sa však potrebujeme pozrieť, ako dnešná rodina vyzerá v skutočnosti. Mení sa totiž smerom k rodovo vyváženejším, singlovským, neheterosexuálnym a netradičným komunitným formám. Tieto formy sa líšia v závislosti od ekonomického statusu i od podmienok, v ktorých jej členovia žijú. Rodina a príbuzenstvo naďalej súvisia s prenosom bohatstva a sociálneho statusu naprieč generáciami, ani v týchto procesoch však neexistujú automatické paralely s minulosťou.

Rodina, jej význam, štruktúra i funkcie sa menia pod vplyvom spoločenských podmienok. Štúdium týchto zmien je predmetom záujmu spoločenských a humanitných vied. Ako upozorňuje Juraj Podoba v úvahách nad vzdelávaním, ak chceme budovať udržateľnú budúcnosť, nemôžeme tieto poznatky vied o človeku ignorovať. Iste, archaické predstavy o heterosexuálnej rodine a jej nezastupiteľnosti pri „záchrane civilizácie“ neprežijú len medzi devótnymi konzervatívcami, ale najmä medzi inžiniermi, manažérmi a prírodnými vedcami, ktorí napriek laptopu a virtuálnemu pornu zostávajú žiť s predstavami o rodine ako z predreformačného stredoveku. Ako však pripomína Patrick Heady v rozhovore o niekoľko strán ďalej, vymieranie je dnes v Európe najrýchlejšie práve tam, kde sú vzorce tradičnej rodiny najsilnejšie! Nech sa tej tradičnej predstavy teda držia.