Slovenská otázka dnes

V roku 1997 vydalo vydavateľstvo Kalligram v redakcii Rudolfa Chmela antológiu Slovenská otázka v 20. storočí. Kniha obsahuje kľúčové úvahy intelektuálov a uvažujúcich politikov, ktoré uzreli svetlo sveta v obdobiach formovania modernej slovenskej spoločnosti a kultúry. Pod zozbieranými textami sú podpísané také mená autorov ako Alexander Matuška, Vladimír Mináč, Jozef Tiso či Milan Hodža, Daniel Rapant a Ľubomír Lipták, aby sme spomenuli aspoň niektorých.

O desať rokov neskôr vyšla zbierka esejí – výber z textov desiatok prispievateľov časopisu OS v rokoch 1997 až 2006 – pod názvom Slovenská otázka dnes. V tomto období slovenská otázka znamenala poväčšine udomácňovanie postsocialistickej slovenskej kultúry a spoločnosti v stredoeurópskom či európskom kontexte, ktoré vyvrcholilo členstvom Slovenskej republiky, v spoločenskej formácii okolo ktorej sa väčšina debát v 20. storočí krútila, v Európskej únii. Tri roky po vstupe do EÚ ešte doznievali úvahy nad obranou národných špecifík krajiny ako aj – ako sa vtedy vnímala – nad protichodnou agendou slovenskej otázky. Delenie na národných konzervatívcov a kozmopolitných liberálov – v tom čase poväčšine bez prívlastkov „ľavicový“ či „pravicový“ -- preto ešte predstavovalo hlavné štiepenie slovenskej intelektuálnej komunity. V roku 2011 je však uvažovanie v takejto postsocialistickej dichotómii deväťdesiatych rokov prinajmenšom neúplné, ak nie prežité. Základná téma rubriky, ktorú otvárame od prvého čísla časopisu OS v roku 2011, preto je: Aká je slovenská otázka dnes? Kto, ako a čím ju reprezentuje a definuje? Kam sa posunula a kam smeruje slovenská spoločnosť od vstupu do Európskej únie?

Juraj Buzalka