Anthropos / Archív / Fikcia / Internetové oko

Internetové oko

V tomto internetovom oku si najprv splníme povinnosti a potom (možno) zvýši priestor a čas aj na trochu zábavy. K povinnej jazde tohto oka určite patria stránky s informáciami o filozofoch, teoretikoch médií a umelcoch, spomínaných v nasledujúcich textoch. Pri čítaní niektorých príspevkov tohto čísla sa vám možno hranica medzi faktom a fikciou začne rozmazávať, ale nemajte obavy – nik si ju netrúfne zmazať úplne, pretože inak by slová ako „fakt“ a „fikcia“ prestali plniť svoju funkciu, prestali by mať zmysel. Navyše, to, čo vyzerá ako nové a zámerné stieranie hraníc, napríklad medzi fiktívnym a dokumentárnym dielom, môže byť jednoducho „objavením“ či uvedomením si toho, čo tu bolo od začiatku – neostrých hraníc medzi opisovaním a hodnotením, zobrazovaním a tvorením.

http://www.egs.edu/faculty/jean-baudrillard

Prvá stránka povinnej jazdy po internete, venovaná J. Baudrillardovi, patrí inštitúcii The European Graduate School, kde Baudrillard pôsobil až do svojej smrti v roku 2007. Okrem jeho životopisu, bibliografie, článkov, citátov a fotografií tu nájdete aj niekoľko videonahrávok jeho prednášok (hm, aj s cigaretkou v ruke, to sa mu hej prednášalo!)

http://www.bruno-latour.fr/

Osobná stránka B. Latoura vo francúzskej aj anglickej verzii. Okrem obligátnych biografických a bibliografických informácií sa dajú odtiaľ stiahnuť nejaké Latourove články a získať aj ďalšie informácie.

http://anthem-group.net/bruno-latour-audio-video/

Kto alebo čo je to Anthem group, sa dozviete priamo tu (vpravo kliknúť na „About“). Vypočujte si Bruna Latoura takmer naživo!

http://www.paikstudios.com/index.html

Oficiálna internetová stránka už zosnulého umelca, spomínaného v článku o robotoch a robotickom umení. Ešte stále v rámci povinnej jazdy po internete.

http://www.momoyotorimitsu.com/

Pozrite si projekty japonskej umelkyne Momoyo Torimitsu a nezabudnite spustiť videoklip plaziacich sa a súperiacich robotov stelesňujúcich „japonského zamestnanca stredného veku“ v rámci projektu Horizons. Tu naozaj platí, že lepšie raz vidieť, ako sto ráz počuť.

http://ace.uci.edu/penny/

Ešte jedna „povinná“... adresa, na ktorej sa dozviete všetko možné o austrálskom umelcovi, teoretikovi a učiteľovi Simonovi Pennym. Názvy umeleckých oblastí, v ktorých aktívne pôsobí, neviem ani zodpovedne pretlmočiť do slovenčiny. Najjednoduchšie je asi povedať, že jeho umelecká prax pozostáva z interaktívnych inštalácií a robotického umenia, v ktorých využíva robotické technológie.

http://www.media.mit.edu/people/wjm

http://bigthink.com/billmitchell2

Prvá adresa patrí Williamovi J. Mitchellovi, riaditeľovi Laboratória dizajnu na MIT, s ktorého menom sa stretnete aj v tomto čísle. Stojí za to kliknúť vpravo hore na odkaz „A Complete Rethink“ a prečítať si niečo o najvýznamnejších projektoch výskumnej skupiny Smart Cities. Na druhej adrese si môžete pozrieť a vypočuť záznam rozhovoru s Mitchellom.

Veľmi inšpiratívne! Trúfam si predpovedať, že z adresy neodídete len tak ľahko, ak si všimnete, že ide o „globálne fórum spájajúce ľudí a idey“ tým, že sprostredkuje názory vyše 600 odborníkov z rôznych oblastí. Vrelo súhlasím s tým, čo sa píše v popise fóra: „Sme presvedčení, že nie všetky informácie sú rovnocenné“. Dôkazom kvality poskytovaných informácií je aj meno W. J. Mitchella v zozname odborníkov.

http://www.todayinah.co.uk/index.php?userid=guest@todayinah.co.uk

Jedna z množstva adries, na ktorej stránkach sa rozohráva hra „keby bolo keby“ v oblasti dejín. Denne aktualizovaný blog o „významných“ udalostiach v dejinách, ktoré sa nikdy neodohrali. Čo keby sa čosi odohralo trochu alebo úplne odlišne? Môžete sa pohrať s alternatívnymi dejinami, čiže vymýšľať fiktívne.

http://www.changingthetimes.net/index.html

Adresa elektronického časopisu Changing The Times, venovaného alternatívnym dejinám, ako sa zvykne hovoriť tomuto žánru. Môžete sa stať „alternatívnym historikom“, čo je samo osebe sémanticky pozoruhodne nejasné. Historik, ktorý analyzuje či „skúma“, čo sa nestalo? Bez ohľadu na to však môže ísť o celkom poučnú aktivitu. Hoci dnešné poučené celebrity zvyknú hovoriť „nič by som nemenil(a)“, koľkí z nás by naozaj nezmenili nijaké svoje minulé rozhodnutie? A všetko mohlo byť inak!

http://www.uchronia.net/intro.html

Na úvodnej stránke webovej lokality Uchronia nájdete solídny úvod do žánru „alternatívne dejiny“ či „alternatívna história“. Rozsiahly zoznam publikácií v rámci tohto žánru obsahuje údaje o viac než 3000 románoch, poviedkach a esejach. Všimnite si v ponuke vľavo dole „Sidewise Awards“. Tieto ceny sa každoročne udeľujú za publikácie tohto žánru od roku 1995.

http://www.sfwa.org/

Samozrejme, v čísle venovanom fikcii nemôžu chýbať adresy týkajúce sa science-fiction. Táto patrí profesionálnej organizácii amerických autorov science-fiction, fantasy a príbuzných žánrov (k váženým minulým a súčasným členom organizácie patrili a patria napríklad Isaac Asimov, Anne McCaffrey-ová, Ray Bradbury, Andre Norton-ová).

http://www.nebulaawards.com/

Sesterská stránka predošlej. Dozviete sa na nej nielen všetko o udeľovaní a nositeľoch známej ceny Nebula, ale aj o mnohých ďalších cenách za diela z oblasti vedeckej fantastiky (samozrejme, aj príbuzných) a ich nositeľoch.

http://www.bsfa.co.uk/

Táto stránka patrí zase Britskej asociácii science-fiction, ktorá, čuduj sa svete, má svojich členov aj v Rusku a Argentíne (Austrália, Európa, Kanada a USA až tak neprekvapujú). Aj táto organizácia udeľuje každoročne svoju cenu.

http://www.clarkeaward.com/Home.aspx

Stránka najprestížnejšej ceny vo Veľkej Británii za najlepší sci-fi román roka, ceny Arthura C. Clarka.

http://www.fantazia.sk/

http://istrozin.fandomas.info/

Niečo zo slovenských internetových luhov a hájov, prvá adresa patrí časopisu Fantázia, druhá „fanzinu bratislavských scifistov“ s názvom Istrozin. Z druhej si môžete stiahnuť aj staršie čísla tohto fanúšikovského magazínu.

http://eldar.cz/cimrman/index.htm

A nakoniec stránka venovaná Járovi Cimrmanovi, duchovnému titanovi, ktorý – po svojom stvorení – tvorí svojich autorov. Tento spôsob tvorby fikcií, prinášajúci potešenie napriek (alebo vďaka?) tomu, že nám nevnucuje pocit, že je niečím viac, je mi blízky. Fikcia, ktorá sa vysmieva realite jej parodovaním. Vychutnajme si spolu prvú vetu prednášky Náš Jára Cimrman: „Také letos je tomu sto let, co se Jára Cimrman narodil.“

Teším sa na vaše tipy. Posielajte ich, prosím, na e-mailovú adresu redakcie.

Dezider Kamhal